1. Teplý deň narodený z lásky od chlapca pre nevinnosť krásky. Čisté mal on ruky i srdce, túžil, nepohladil jej líce. Slnko s Mesiacom sa striedalo, všade zlato sa schovávalo, sklamanie ešte nepoznalo, no len na ňu myslel zúfalo. 2. Po prvých zvládnutých písmenách, pomenoval cit, čo dávno...

Život – toľko krás je v ňom, vieme ich uchrániť pred ohňom ? Kvantá myšlienok i spomienok, nestrážené, rozfúkne ich vánok. Nie všetko, čo si pamätáme, Chceme mať pred sebou stále, Ale snáď na horšie zabudnúť máme ? Možno pomohlo to, keď sme mali namále. Spomienky máme mladé i staršie niektoré...

Ty si krásna, tak spanilá, Poprad je vzdialený, má milá. Problémy, v sebe ich máš i stále o nich počúvaš.   V hlave je ten problém, zbav sa tých modlém, raz uveríš, pravdu hovorím, poviem, čo slov sa bojím.   Never, bo mnohí klamú, nevidia tú skvelú dámu. Oči zavri, srdcom viď, takto...

Človek by chcel žiť, užívať si a milým bzť, z čista-jasna príde rana, všetko zmizne ako rosa zrána.   V srdci už len žiaľ a samota, ťažká a trpká to časť života. Aký to má ďalej význam ? Snáď odpoveď raz spoznám.   Dnes to nebude, ba ani zajtra, možno niekedy ešte vzbĺkne vatra, vatra...

Noc je dlhá až moc, je chladná a prázdna, hoc stať sa v nej môže mnoho, máš šancu stretnúť niekoho.   Ja túžim uzrieť slnce, nech vykukne spoza rohu ulice, jeho zlaté lúče chcem uvidieť, po teplom objatí na nič už nemyslieť.   Nestrávim celý život v búde, veď ide vlastne o púť. Púť je...

Láska, svet ma trápi, sťa oheň spaľuje ma, mnoho sa toho na mňa lepí, nechcem by z toho bola dráma.   Času hľadám, no stále ho nemám, s rôznymi výčitkami denne sa hrám. Prečo ťa nevídam ? Chýbam ti ešte ? Či počkáš, kým prejdem po ceste ?   Cesta, krst ohňom každodenný, ísť, či ostať stáť...