82.

Na túto chvíľu sme čakali obaja,

chcem, aby si ma silno objala,

viem,čo riecť chcú tvoje rty,

no krásnou si tu jedine ty.

 

Po veľkých búrkach života,

vyšlo slnko z pod mosta,

noc silou svojou vábi nás,

všetko je zdobené prírodou krás.

 

Toľko hľadaná noc,

toľko očakávaná moc,

čo krásna je a prekvapivá,

taká je jednoduchá a pravá.

 

Spolu sme sa v nej stratili.

,,Nech vzplanie oheň !"

od zimy sme sa chránili,

zvery od nás odoženie,

ani ma nenapadne odpovedať ti ,,Nie !"