87.

09.07.2013 16:09

Človek by chcel žiť,

užívať si a milým bzť,

z čista-jasna príde rana,

všetko zmizne ako rosa zrána.

 

V srdci už len žiaľ a samota,

ťažká a trpká to časť života.

Aký to má ďalej význam ?

Snáď odpoveď raz spoznám.

 

Dnes to nebude, ba ani zajtra,

možno niekedy ešte vzbĺkne vatra,

vatra žitia, čo spustí veľký oheň,

vypáli smútok a stratý v ďalší deň.

 

Teraz však niet ani iskry,

predo mnou už len zráz príkry.

Skočiť ? Nikdy, to nie !

Jeden nevie, čo život prinesie.

 

On vie prekvapiť,

pozdvihnúť i podlomiť.

Niet búrky, čo nedoznie,

zdĺhavé je však čakanie.

 

Je proste nepredvídateľný

v tom je jeho krása,

raz určite vyčasí sa,

ostáva len bzť odhodlaný !