87.
09.07.2013 16:09
Človek by chcel žiť,
užívať si a milým bzť,
z čista-jasna príde rana,
všetko zmizne ako rosa zrána.
V srdci už len žiaľ a samota,
ťažká a trpká to časť života.
Aký to má ďalej význam ?
Snáď odpoveď raz spoznám.
Dnes to nebude, ba ani zajtra,
možno niekedy ešte vzbĺkne vatra,
vatra žitia, čo spustí veľký oheň,
vypáli smútok a stratý v ďalší deň.
Teraz však niet ani iskry,
predo mnou už len zráz príkry.
Skočiť ? Nikdy, to nie !
Jeden nevie, čo život prinesie.
On vie prekvapiť,
pozdvihnúť i podlomiť.
Niet búrky, čo nedoznie,
zdĺhavé je však čakanie.
Je proste nepredvídateľný
v tom je jeho krása,
raz určite vyčasí sa,
ostáva len bzť odhodlaný !